Čo je aquaplaning a ako sa mu vyhnúť?
Aquaplaning vzniká nedostatočným odvodom vody pneumatikou. Kvôli tomu vzniká tzv. vodný klin pred kolesom, ktorý sa následne rozšíri aj pod pneumatiku. Pneumatika následne stráca kontakt s vozovkou a vozidlo sa stáva takmer neovládateľným.
Príčiny aquaplaningu
Na vznik aquaplaningu má vplyv množstvo vody na ceste, rýchlosť vozidla, druh a hĺbka dezénu a správne nahustenie pneumatík.
Hlavná príčina aquaplaningu je hromadenie vody pod pneumatikami, ktorú nestíhajú pneumatiky včas odvádzať. Tá potom bráni dostatočnému kontaktu s vozovkou potrebnému na bezpečné ovládanie vozidla. Aquaplaning vzniká väčšinou pri rýchlostiach nad 80 km/h pri nových pneumatikách, ale už od 55 km/h pri pneumatikách na hranici životnosti (1,6 mm vzorky pri letných pneu a 3 mm pri zimných pneu).
Popri hĺbke dezénu sa ale na miere rizika aquaplaningu podieľa šírka pneumatiky. Lepšie mu odolávajú úzke pneumatiky, pretože hmotnosť auta je sústredená na menšiu styčnú plochu. Také pneumatiky sa vodou „prerezávajú“ lepšie ako široké kolesá.
Napríklad pneumatiky so šírkou 185 mm budú oveľa lepšie odolávať aquaplaningu, než pneumatiky s rovnakým priemerom, ale šírkou 225 mm. Širšia pneu si udrží lepší kontakt s vozovkou na suchu, na vode je však nadmerná šírka skôr riziková.
Najnebezpečnejším úsekom z hľadiska aquaplaningu sú vyjazdené koľaje. Aj veľkú mláku auto väčšinou preletí v zlomku sekundy a vodič si skoro nič nevšimne (maximálne ho trochu zatiahne za volant), vyjazdené koľaje sú dlhé a v smere jazdy.
V nich dochádza k aquaplaningu najčastejšie. Veľmi rizikové sú aj miesta s priečnym zvlnením vozovky, prípadne aj dilatačné škáry napríklad na mostoch. Pri ich prechádzaní sa auto mierne nadľahčí, a tým dôjde k zníženiu prítlaku pneumatiky k vozovke. Je potom k aquaplaningu náchylnejší.
Ako aquaplanningu predchádzať?
Základom sú kvalitné pneumatiky s dostatočnou hĺbkou dezénu a tiež správny tlak v pneumatikách. Nová a kvalitná pneumatika dostatočne odvádza vodu vodu a má dobrý kontakt s cestou.
Aquaplaning a rýchlosť
Nemenej dôležité je prispôsobiť rýchlosť a štýl jazdy aktuálnej situácii a vašim schopnostiam. Za mokra a dažďa je žiaduce spomaliť a zbytočne prudko nezatáčať a nebrzdiť.
Pokiaľ sa blížite do úseku, kde sú vyjazdené koľaje, spomaľte a snažte sa ísť mimo tie najhlbšie ryhy. Zvoľnite tiež v prípade, že sa blížite na most, alebo sa mení povrch vozovky.
Čo robiť pri vznikajúcom aquaplaningu?
Pri už vznikajúcom aquaplaningu povoľte plyn a zošliapnite spojku na uvoľnenie hnacích kolies. VznIkajúci vodný klin začne vozidlo spomaľovať a obnoví sa pôvodný kontakt pneumatík s vozovkou.
Naopak pri aquaplaningu nebrzdite a netočte volantom. Kolesá musia zostať v priamom smere a byť nebrzdené, v opačnom prípade hrozí šmyk a následné roztočenie vozidla.
Vyskúšajte si aquaplaning nanečisto
V niektorých kurzoch školy šmyku si môžete vyskúšať aj kurz aquaplaningu, pri ktorom si vyskúšate, ako sa vozidlo chová v aquaplaningu. Základom je aquaplaningová vaňa, ktorá dokonale simuluje reálnu situáciu na vozovke.